Vložte si peniaze do banky

        V Spojených štátoch sa pripravuje najväčší vstup na burzu v deji nách krajiny. Líder v oblasti kreditných a platobných kariet Visa môže zo vstupu na burzu získať až 18,8 miliardy USD. Ešte žiadnej americkej spoločnosti nepriniesla prvotná ponuka jej akcií také vyso ké finančné prostriedky.

Visa ponúkne 406,6 milióna akcií za cenu 37 až 42 USD. Pri vysokom dopyte Visa vydá ďalších 40,6 milióna akcií. Visa chce vstupom na burzu nasledovať svojho konkurenta Mastercard, ktorý to urobil pred dvoma rokmi. Menší rival vtedy získal 2,4 miliardy USD. Spomedzi americk ých spoločností doteraz najviac získal telekomunikačný koncern AT&T Wireless, ktorému prvotná ponuka v roku 2000 priniesla 10,6 miliardy USD. Navyše, ak by príjem Visy dosiahol maximálnych 18,8 miliardy USD, bol by to podľa agentúry Bloomberg druhý najväčší vstup na burzu na svete po čínskej banke ICBC z roku 2006. Visa so sídlom v San Franciscu plánuje podľa doterajších informácií IPO ešte v 1. polroku 2008. Prevádzkovateľ kreditných kariet v súčasnosti patrí svojim viac ako 13 000 členským bankám a finančným spoločnostiam. Podľa amerického burzového dohľadu SEC koncern ponúkne v rámci IPO dobrú polovicu všetkých svojich akcií. Skutočný príjem z IPO závisí od konečnej emisnej ceny, ktorá bude stanovená podľa výšky dopytu. Rekordných 18,8 miliardy USD môže koncern získať v prípade vydania dodatočných 40,6 milióna akcií. Visa ročne realizuje takmer dvojnásobok platobných transakcií ako jeho najväčší konkurent Mastercard. Kurz akcie Mastercard sa od jej vstupu na burzu v máji 2006 takmer späťnásobil a v súčasnosti sa pohybuje okolo úrovne 203 USD. Burzová hodnota Mastercard tak predstavuje asi 27 miliárd USD. Prvé oficiálne kroky smerom k IPO podnikla Visa už v lete minulého roka. Ako spoločnosť kótovaná na burze by bola Visa nezávislejšia, čo by jej umožňovalo ľahšie spolupracovať s inými firmami. Výnos zo vstupu na burzu by sa mal investovať predovšetkým do nových technológií. IPO sa zrealizuje na New York Stock Exchange. V Európe zostane Visa v rukách členských bánk a ďalej bude operovať ako licencovaný partner americkej spoločnosti kótovanej na NYSE. Očakáva sa, že dopyt po akciách Visa nich bude vysoký, pretože spoločnosť vykazuje neustály rast tržieb. Spotrebitelia totiž stále častejšie platia kreditnými alebo debetnými kartami namiesto šekov alebo hotovosti. Platobná sieť Visa je v USA ďaleko najrozsiahlejšia. Väčšina príjmov Visy pochádza z poplatkov, ktoré platia užívatelia kreditných kariet a obchodníci používajúci jej platobnú sieť. Keďže Visa je iba sprostredkovate ľom, spoločnosti sa netýkajú straty vyplývajúce z nesplácania úverov poskytnutých prostredníctvom jej kariet. Sú to totiž záväzky voči bankám, ktoré vydávajú Visa karty a tiež určujú podmienky ich splácania. Banky sú aj najväčšími akcionármi Visy. Patria medzi ne: J.P. Morgan Chase & Co., J.P. Morgan Chase & Co., J.P. Morgan Chase & Co., Citigroup Inc., U.S. Bancorp a Wells Fargo & Co. J.P. Morgan je nielen najväčším akcionárom, ale aj najväčším zákazníkom Visy.

Dlžníkov je stále viac

        Neschopnosť splácať záväzky voči hypotekárnym ústavov sa v Spojených štátoch rozšírila do ďalšej skupiny ich dlžníkov.

 Ide o ľudí so stredne dobrou bonitou, ktorých hodnotenie patrí do skupiny AltA a dostali netradičné typy úverov, ktorých úrokové miery sa budú upravovať. Uviedla šéfka poisťovne úverov Federal Deposit Insurance Corp Sheila Bairová. Asi 85 % dlžníkov s možnosťou platenia pohyblivých súm zo svojich dlhov, sú hypotekárnym ústavom dlžní viac, než na začiatku, keď si od nich brali úvery na domy. Z ich celkového počtu až 75 % platí len minimálne sumy. Bairová s domnieva, že problém je v tom, že mnohí klienti získali vyššiu úverovú bonitu, hoci na tom nemali v skutočnosti predpoklady. Ich reálna situácia sa vyjaví už počas prvého roka splácania úveru, keď začnú silno zaostávať za termínmi a objemami splátok. Mnohí z klientov ústavov však boli špekulanti. Podľa nej sa mnohé problémy v tejto skupine dlžníkov objavia na budúci rok, lebo do nej prenikli osoby s nedostatočnými príjmami, ktoré dostali úvery v hodnote 600 miliónov USD. Takzvané netradičné pôžičky sa začali vo veľkom počte poskytovať po roku 2003, v ktorom došlo k uvoľneniu úverov ých kritérií. Opatrenie súviselo s tým, že v niektorých oblastiach Spojených štátov začali ceny nehnuteľností rásť medziročne o viac ako 10 %. Bairová povedala, že sa poskytovanie úverov musí riadiť prísnymi pravidlami. Musí ísť o uplatňovanie zásad, ktoré chránia všetkých majiteľov domov, bez ohľadu na to, kto je ich veriteľ, alebo v ktorom štáte únie žijú. Bairová žiada také pravidlá, ktoré rovnako platia na banky ako aj nebankové subjekty.