Lákajú Slovákov späť zo zahraničia

     Ne ostatok vhodnej pracovnej sily zostáva aj naďalej problémom Slovenska. Hoci produktivita zamestnancov narastá, investori etablovaní na Slovensku majú stále problém pri hľadaní kvalifikovanej pracovnej sily

Trh práce na Slovensku bojuje s čoraz väčším nedostatkom pracovn ých síl. A to nielen tých kvalifikovaných. Hoci nezamestnanosť u nás je stále jednou z najvyš ších v Európskej únii, firmám chýbajú stovky zamestnancov.

Dopyt po pracovníkoch pravdepodobne neuspokoja ani prisťahovalci z Bulharska či Rumunska. Ekonomika a pracovné možnosti v nových členských krajinách EÚ rýchlo rastú ak k nám dnes aj chodia pracovať, nebude to dlhodobý, ani masový jav. Brusel predpokladá, že v roku 2020 bude Európska únia potrebovať 20 miliónov imigrantov. Napríklad Mongolov, Vietnamcov, číňanov či Srbov. Slovensko je však pre imigrantov len prestupná stanica do krajín s vyššími platmi. Import pracovníkov zo zahraničia navyše naráža na odpor Slovákov či už zo strachu pred stratou pracovného miesta, alebo zvýšenia kriminality.

Slovensku chýbajú pracovníci

Väčšina nemeckých investorov etablovaných na Slovensku plánuje v blízkej budúcnosti expandovať s čím súvisí aj zvýšenie počtu zamestnancov v nasledujúcom období. Výhoda dostatku kvalifikovanej pracovnej sily sa však znížila. Najviac Slovensku chýbajú ľudia vysokoškolsky vzdelaní, a to v prírodných vedách, technických smeroch a oblasti informačných technológií. Investori sa zhodujú, že nedostatok kvalifikovaných pracovníkov si vyžiada väčšie zamestnávanie cudzincov. Najväčšou výzvou pre Slovensko v tejto súvislosti je vraj prilákanie Slovákov späť zo zahraničia. Slováci pracujúci v zahraničí získali cenné skúsenosti a ovládajú cudzie jazyky. Predstavujú tak zaujímavú pracovnú silu pre potenciálnych prichádzajúcich investorov.

Najviac zarábajú ekonómovia a IT pracovníci

 Priemerný vrcholový manažér na Slovensku zarobí mesačne v hrubom 55.000 Sk, zatiaľ čo zamestnanec v poľnohospodárstve len 17.800 Sk. Rozdiel medzi najvyšším a najniž ším priemerným platom je teda až 3 násobný. Medzi päť najlepšie platen ých odvetví patrí manažment, informačné technológie, marketing, bankovníctvo a financie či telekomunikácie. Kým manažment (55.000 Sk) je v ďalekom predstihu pred IT odvetvím (37.300 Sk), rozdiely medzi ostatnými odvetviami sú malé (4000 Sk). Na 6. až 10. priečke sa okrem kategórie tvorivá práca, ktorá zah⁄ňa pozície ako grafik, či priemyselný dizajnér, umiestnili štyri odvetvia súvisiace so zabezpečovaním podnikateľských činností personalistika, ekonomikaúčtovníctvo, obchod a právo. Platové rozpätie v rámci tejto skupiny je 26.900 Sk až 30.300 Sk. Typicky priemyselné odvetvia ako stavebníctvo, chémia a potravinárstvo, elektrotechnika a energetika, strojárstvo, kvalita a kontrola akosti obsadili v prieskume 11. až 15. pozíciu s rozpätím hrub ých mesačných miezd od 23.600 Sk do 26.700 Sk. Zdravotníctvo, štátna a verejná správa, veda a výskum teda odvetvia naviazané na štátny sektor, sa spolu s logistikou, dopravou a službami umiestnili na 16. až 20. mieste. Platové rozpätie v týchto odboroch osciluje medzi 21.300 Sk a 23.300 Sk.

Učitelia sú na tom najhoršie

Medzi päť najmenej platených odvetví patrí výroba, cestovný ruch a hotelierstvo, vzdelávanie, administratíva a poľnohospodárstvo s platovým rozpätím 17.800 až 20.100. Vzdelávanie je tretím najhoršie odmeňovaným odvetvím, horšie sú odmeňovaní len pracovníci v administratíve a poľ nohospodárstve. Posledných piatich priečok v rebríčku, s priemerným platom v rozmedzí 17.800 Sk až 20.100 Sk, obsadili odvetvia výroba, cestovný ruch a hotelierstvo, vzdelávanie, administratíva a poľnohospodárstvo. Vzdelávanie je tretím najhoršie odmeňovaným odvetvím, horšie sú odmeňovaní len pracovníci v administratíve a poľnohospodárstve.